Dennodenne sme svedkami klimatických zmien – či už ich prežívame na vlastnej koži alebo prostredníctvom sociálnych médií, kde sa na nás negatívne informácie valia z každej strany. So stúpajúcimi teplotami, suchom, požiarmi a extrémnymi prejavmi počasia, tak u mnohých z nás začína stúpať aj takzvaná ekologická úzkosť.
Ekologická (klimatická) úzkosť je pojem, ktorý prvýkrát definovala Americká psychologická asociácia (APA) v roku 2017 ako „chronický strach z environmentálnej katastrofy“. Symptómy ekologickej úzkosti sa prejavujú rôzne – od zvýšenej hladiny stresu, šoku, strachu, pocitov bezmocnosti, cez podráždenosť, hnev, prejavy agresie, až po depresiu či samovražedné tendencie.
Na vzniku ekologickej úzkosti sa môže podieľať viacero faktorov. Spúšťačom môže byť vlastná skúsenosť s ekologickou katastrofou, žitie v oblasti zasiahnutej klimatickými zmenami, vyššie naznačené zahltenie informáciami z médií alebo príslušnosť k zraniteľnej časti populácie (mladší ľudia, ľudia s nižším príjmom, domorodé komunity, ľudia s chronickými zdravotnými problémami...). Medzi potenciálne spúšťače ekologickej úzkosti patrí taktiež edukácia v danej problematike. Vzdelávanie sa v danej problematike je samozrejme dôležité, no paradoxne, zvýšené povedomie v otázkach životného prostredia môže viesť k pocitom viny, beznádeje a bezmocnosti.
Každý z nás klimatickú úzkosť môže prežívať inak a teda, každému z nás sa s ňou vyrovnáva po svojom. Pokiaľ ale netušíte, kde začať, môžete vyskúšať niektorý z nasledujúcich bodov a postupne tak zistiť, čo funguje vám.
Pocity bezmocnosti vyplývajúce z ekologickej úzkosti, je možné čiastočne ovplyvniť tým, že sa zameriate na to, čo konkrétne dokážete ovplyvniť vy. Napríklad tak môžete obmedziť používanie jednorazových produktov, začať viac využívať hromadnú prepravu, znížiť konzumáciu živočíšnych produktov, začať si nosiť na nákup vlastnú tašku...
Nesnažte sa zmeniť všetko naraz. Stanovte si niekoľko oblastí (kľudne jednu!), v ktorých je pre vás zmena najjednoduchšia a postupne zisťujte, čo v tejto oblasti môžete zlepšiť. Nenechajte sa zahltiť množstvom informácií, ktoré k danej problematike existujú. Zo všetkých nových informácií a pocitu záväzku k novým zmenám sa veľmi jednoducho môžete začať cítiť pod tlakom. Doprajte preto sebe (aj ostatným) dostatok času, aby ste vybrané zmeny mohli do svojho životného štýlu zaradiť. Pravidelne si pripomínajte, že robíte to najlepšie, čo môžete v danej chvíli urobiť. Aj malá zmena sa počíta.
Pokúste sa nájsť komunitu podobne zmýšľajúcich ľudí, s ktorými môžete svoje pocity a obavy zdieľať. Taktiež môže pomôcť zapojiť sa do komunitných aktivít, ako je napríklad zber odpadkov vo vašom okolí, aktivity zamerané na recykláciu, znižovanie plytvania, záhradníčenie a podobne.
Častým spúšťačom ekologickej úzkosti sú práve správy a sociálne médiá. Je veľmi jednoduché spadnúť do špirály negatívnych informácií, ktoré vás skôr či neskôr zahltia. Pokiaľ cítite, že je toho na vás priveľa, nebojte sa od digitálneho sveta odpojiť, choďte sa prejsť, športuje, alebo si skrátka vyčistite hlavu tým, čo vám robí radosť.
Ďalšou účinnou stratégiou zvládania vo chvíli, kedy sa cítite zahltení, je vedenie si denníku. Podľa štúdie Smytha a kol. (2018) písanie denníku pomáha získať lepší prehľad o svojom duševnom zdraví, znižuje obavy s ním spojené a zvyšuje duševnú stabilitu.
Humor je skvelým pomocníkom pre zníženie hladiny stresu. Podľa štúdie z roku 2021 sú napríklad meme a vtipy týkajúce sa klimatických zmien jednou zo stratégií, ktoré môžu pomôcť so zvládaním ekologickej úzkosti. Pokiaľ to nie je váš prípad, pamätajte na to, že každý sa s úzkosťou vyrovnávame inak a snažte sa tento spôsob neodsudzovať.
Niekomu môže pomôcť pripraviť sa na krízový scenár. Môžete si skúsiť vytvoriť plán pre vás a vašu rodinu pre prípad núdze. Tento druh plánovania vám môže pomôcť podporiť pocity bezpečia a kontroly. Môžete tak vytvoriť a udržiavať balíčky prvej pomoci, základných potravín a vody, či čohokoľvek, čo vám pomôže nadobudnúť pocit, že máte nad situáciou aspoň čiastočnú kontrolu.
Pokiaľ sa u vás ekologická úzkosť prejavuje často a zasahuje do vášho bežného života, nebojte sa obrátiť na profesionála. Terapeut vám môže pomôcť vaše obavy dôkladnejšie zmapovať a nájsť stratégie zvládania, ktoré budú vyhovovať práve vám. V prípade závažnejších problémov sa môžete obrátiť na krízové centrum (napríklad Nepanikař, IPčko, Linka bezpečí).
A Climate Institution Publication, & Arcanjo, M. (2019, September). Eco-Anxiety: Mental Health Impacts of Environmental Disasters and Climate Change. A Climate Institute Publication. http://climate.org/wp-content/uploads/2019/09/Eco-Anxiety-Mental-Health-Impacts-of-Environmental-Disasters-and-Climate-Change.pdf
Clayton, S., Manning, C. M., Krygsman, K., & Speiser, M. (2017). Mental Health and Our Changing Climate: Impacts, Implications, and Guidance. Washington, D.C.: American Psychological Association, and ecoAmerica. https://www.apa.org/news/press/releases/2017/03/mental-health-climate.pdf
Krieg, P. C., & Toivanen, R. (2021). Situating Sustainability: A Handbook of Contexts and Concepts. Helsinki University Press.
Yliopisto, H. B. J. Y. T. (2021). Climate change memes to prevent anxious dreams : using humor as a coping mechanism for climate change anxiety. Helda. Retrieved January 6, 2022, from https://helda.helsinki.fi/handle/10138/332000